[predchádzajúci] [zoznam] [nasledujúci]

Ján Šajnovič
Astronóm, jazykovedec.

* 12.5.1733, Tordas (Maďarsko)
† 4.5.1785, Pešť (Maďarsko)


      Narodil sa 12. mája 1733 v Tordasi. Stredoškolské štúdiá absolvoval v Győri a Budíne, r. 1748 vstúpil do jezuitského rádu a v r. 1749–1750 pôsobil ako učiteľ v Trenčíne, Bratislave a v Egeri. Od r. 1751 študoval na trnavskej univerzite, kde absolvoval filozofické ročníky, neskôr sa venoval štúdiu teológie, matematiky a astronómie na univerzite vo Viedni. V r. 1758–1760 bol asistentom Maximiliána Hella na astronomickom observatóriu vo Viedni, 1765–1773 adjunktom univerzitnej hvezdárne v Trnave, od r. 1773 profesorom matematiky na kráľovskej akadémii v Budíne, po presťahovaní univerzity z Trnavy v r. 1777 zároveň adjunktom hvezdárne. V týchto funkciách prispieval do astronomických ročeniek daných observatórií a zúčastnil sa na ich redigovaní. V r. 1768–1770 sa po boku M. Hella zúčastnil vedeckej expedície na ostrov Vardö v severnom Nórsku, ktorej prvoradým cieľom bolo pozorovanie prechodu Venuše pred slnečným diskom. Podrobnosti o tejto expedícii sa dozvedáme práve zo Šajnovičovho, neskôr aj publikovaného denníka, ktorý má mimoriadnu dokumentačnú hodnotu. Počas expedície sa zúčastnil nielen astronomických, meteorologických a prírodovedných pozorovaní, ale venoval sa aj skúmaniu jazyka Laponcov v súvislosti s diskutovanou otázkou príslušnosti maďarčiny ku skupine ugrofínskych jazykov. V svojom diele Demonstratio... vydanom ešte počas expedície v Kodani (1770) ako prvý podal exaktný dôkaz príbuznosti týchto jazykov, čím sa stal zároveň priekopníkom porovnávacej jazykovedy. Bol autorom aj jednej menej významnej astronomickej príručky.
     Zomrel 4. mája 1785 v Budapešti.


[predchádzajúci] [zoznam] [nasledujúci]